Posledná vôľa vo forme listiny o vydedení a jej platnosť

Vydedenie sa približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch ide o právny úkon pre prípad smrti (i keď v jednom prípade v pozitívnom a v druhom prípade negatívnom zmysle). Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá môže byť zahrnutá priamo do závetu alebo môže byť spísaná samostatne. Na platnosť závetu ani listiny o vydedení nemá vplyv skutočnosť, že v jednej listine je obsiahnutý právny úkon obsahujúci tak závet ako aj vydedenie. Rovnako nie je rozhodujúce, ako bude takáto listina nazvaná. V prípade ak budú splnené formálne náležitosti listiny o vydedení, ktorá je spojená so závetom, postačí ak listina bude označená len ako závet. Pre posúdenie o aký právny úkon sa jedná je rozhodujúci jeho obsah a nie jeho označenie. Platná listina o vydedení musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon.[1]

Formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení

Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia § 476 a § 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu a možnosť zrušenia závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná vlastnou rukou a takýmto spôsobom aj podpísaná. Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 476 ods 2 OZ. Zriaďovateľom listiny o vydedení môže byť iba poručiteľ, pretože rovnako ako v prípade závetu aj pri listine o vydedení ide o osobný úkon poručiteľa. Taktiež aj spoločná listina o vydedení je neplatná. Takúto listinu nemôžu spoločne zriadiť ani manželia. [2]

Pred spísaním notárskej zápisnice – listiny o vydedení je potrebné, aby notár vždy poskytol poučenie občanovi o dôvodoch vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a OZ a o všetkých právnych dôsledkoch, ktoré z toho vplývajú, najmä o tom, že pri dedení zo závetu uvoľnený podiel po vydedenom potomkovi pripadá náhradnému dedičovi (ak odpadá náhradníctvo aj na túto eventualitu) a že inak pripadá uvoľnený podiel dedičom zo zákona. Poučiť ho treba tiež o tom, že pri dedení zo zákona nadobúdajú uvoľnený podiel deti vydedeného dediča (§ 473 ods. 2 OZ), príp. ostatní dedičia a ak ich niet, potom štát, ktorému dedičstvo pripadá podľa ustanovení § 462 OZ (R 50/1986).[3]

Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je predovšetkým označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s § 469 ods.1 OZ. Vydedenie sa môže výlučne týkať iba potomkov poručiteľa, nie ostatných zákonných dedičov, ktorých môže obísť závetom. Z uvedeného vyplýva, že listina o vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov, avšak vydedenie môže poručiteľ rozšíriť aj na osoby uvedené v § 473 ods.2 OZ (vnuci, pravnuci poručiteľa). Na tieto osoby môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia, bez ohľadu na to, či sa aj ony dopustili skutkov uvedených v § 469a OZ. Ak by chcel poručiteľ z dedenia vylúčiť iného zákonného dediča, ako sú jeho deti a ďalší potomkovia, môže tak učiniť zriadením závetu, v ktorom opomenie tohto dediča.[4]

Pokiaľ ide o účinky vydedenia potomka na jeho potomkov dávam do pozornosti nasledujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR podľa ktorého: „Poručiteľ môže spolu s prejavom o vylúčení svojho najbližšieho potomka z dedičstva vyjadriť vôľu, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. V tomto prípade nezáleží na tom, či by proti ním samým bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie.“ [5]

listina o vydedení

Osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ nie sú oprávnené vo svojom mene vydedenie spochybňovať, nakoľko ich postavenie je odvodené od postavenia vydedeného potomka. Potomkovia vydedeného by mohli vydedenie spochybniť len na základe transmisie, t.j. v prípade ak by vydedený potomok zomrel skôr, ako sa k vydedeniu vyjadrí, tak právo vyjadriť sa k vydedeniu by prešlo na jeho dediča.[6]

Možno konštatovať, že zákon umožňuje postihnúť vydedením nielen bezprostredného potomka, ale podľa výslovného prejavu vôle poručiteľa v listine o vydedení aj jeho potomkov, a to dokonca aj v prípade, keď u nich samých žiaden dôvod pre vydedenie neexistuje. Podľa nášho názoru táto právna úprava vo vzťahu k potomkom vydedeného je neadekvátna, nakoľko vo väčšine prípadoch žiaden potomok nemôže za správanie a počínanie svojho predka, no napriek tomu musí nasledovať jeho právny osud v otázkach dedenia.

[1] FEKETE, I. 2015. Občiansky zákonník 3.zväzok (Dedenie, Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2015. 931 s. ISBN 978-80-8155-041-6, s. 77-78.

[2] KUPKA, L. 2016. Dedičské právo hmotné II- doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: EUROUNION, 2016, 400 s. ISBN 978-80-893-74-37-3.s 144.

[3] KRAJČO, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax 2.zväzok, komentár. Judikatúra NS SR,NS ČR,ESD,ESĽP, (§136-§587). Bratislava Eurounion, 2015, 3691 s. ISBN 978-80-89374-32-8, s.2033.

[4] FEKETE, I. 2015. Občiansky zákonník 3.zväzok (Dedenie, Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2015. 931 s. ISBN 978-80-8155-041-6, s. 78-79.

[5] Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1798/2005 z 18.1.2006

[6] ElIÁŠ, K. a kol. 2008. Občanský zákoník. Velký akademický komentář.1.sv. Praha: Linde. 2008. 1391 s. ISBN 978-80-7201-687-7, s.1183.

Značky:
Autor: Pre-pravnika.sk

Sme tím mladých a ambicióznych právnikov poháňaní chuťou napredovať vo všetkých právnych oblastiach, s motiváciou uľahčiť právny život a prácu všetkým právnikom a advokátom prostredníctvom nášho systému Pre-pravnika.sk.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.